Ako vybrať plnospektrálny simulátor slnka
Svetelný box je pri liečbe SAD základnou pomôckou. Ak sa chcete vyhnúť zložitému dochádzaniu do špecializovaných centier a liečiť sa pohodlne v domácich podmienkach, potom sa bez jeho nákupu nezaobídete.
Na trhu je k dispozícii množstvo typov svetelných boxov, nie všetky sú ale rovnako vhodné a účinné. Na nasledujúcich riadkoch preto uvádzame najdôležitejšie zásady pri ich výbere.
Intenzita svetla
Početné štúdie preukázali, že k potlačeniu tvorby melatonínu dochádza už pri intenzite svetla 100-800 luxov, to však platí len pre zdravé osoby. Ľudia trpiaci SAD z neznámych dôvodov "vidia" svetlo iným spôsobom, a preto k rovnakému efektu potrebujú oveľa vyššiu intenzitu.
Prvé pokusy dokazujúce, že svetelná terapia u osôb s SAD znižuje koncentráciu melatonínu v krvi, boli vykonané so svetlom o intenzite 2 500 lux. Táto hodnota je aj dnes považovaná za akési minimum, pričom zdroje, ktoré sa používajú v lekárskej praxi, produkujú obvykle svetlo o intenzite 10 000 lux. Terapeutický efekt bol síce preukázaný už pri 500 luxoch, čo zodpovedá bežnému kancelárskemu osvetleniu, avšak v takom prípade je nutné po celú dobu terapie udržiavať pohľad priamo do zdroja, pretože aj mierne utekanie pohľadom spôsobí, že sa 80-99% lúčov vôbec nedostane na sietnicu. U zdrojov svetla nízkej intenzity je tak úplne vylúčené, aby ste sa v priebehu terapie venovali akejkoľvek činnosti.
Farba svetla
Pri terapii SAD sa obvykle používajú boxy produkujúce biele svetlo, ktoré sa oproti iným farbám ukázalo ako jednoznačne najúčinnejšie (do hĺbky sa touto problematikou zaoberal napríklad Dr George Brainard). Nie je však biela ako biela - táto farba totiž nevznikne len zmiešaním všetkých farieb dúhy, ale aj pomocou desiatich ďalších možností (napríklad zmiešaním modrofialového a žltozeleného svetla. Z vedeckých štúdií vyplýva, že najlepšie výsledky sú pri svetelnej terapii dosahované pomocou žiarenia, ktoré v sebe zahŕňa čo najväčší počet farieb a vlnových dĺžok - teda takého, ktoré sa najviac podobá prirodzenému slnečnému svetlu (tzv. plnospektrálne svetlo) a navyše obsahuje dostatočné množstvo modrej zložky (práve na modré svetlo totiž receptory ovplyvňujúce tvorbu melatonínu reagujú najsilnejšie).
Pomerne diskutabilná je otázka, či by liečivé svetlo malo obsahovať aj určitý podiel UV žiarenia. Raymond W. Lam napríklad v roku 1991 preukázal, že kombinácia bieleho svetla s UV žiarením vedie k lepším výsledkom než použitie samotného bieleho svetla (k rovnakým výsledkom dospeli aj predchádzajúce výskumy Lewyho a Rosenthala), ďalšie štúdie však žiadny podstatný rozdiel nezaznamenali. Navyše doteraz nebola zodpovedaná otázka efektívneho a pritom bezpečného dávkovania.
Veľkosť boxu
Dôležitá je najmä veľkosť plochy, z ktorej vychádza svetlo. S ich rozmermi totiž rastie aj pravdepodobnosť, že liečivé lúče dosiahnu sietnice. Malé žiariče sú síce tiež terapeuticky účinné, vyžadujú ale, aby pred nimi človek sedel takmer bez pohnutia. Väčšia plocha boxu naopak umožňuje v priebehu sedenia vykonávať širšie spektrum činností. Celá terapia sa tým stáva o dosť znesiteľnejšia.
Bezpečnosť pre oči
Svetelný zdroj by mal byť vybavený tzv difuzérom, plastovou difúznou vrstvou, ktorá zabraňuje poškodeniu rohovky. Svetelné zdroje nekvalitných prístrojov sa tiež vyznačujú blikaním v rytme sieťového prúdu, čo nadmerne zaťažuje oči, pôsobí rušivo a zvyšuje úroveň stresu. Samozrejmosťou by potom mala byť elektrická bezpečnosť a u LED diód potom bezpečnosť fotobiologická.
