Ako SAD vzniká?
Prečo vlastne chorí na SAD na jeseň a v zime trpia neskutočnou únavou a ospalosťou a majú pocit, ako by niekto vypol všetky ich systémy a oni zaspali zimným spánkom? Kľúčovú rolu v tomto procese hrá svetlo, ktoré ovplyvňuje produkciu hormónu melatonínu.
Svetlo nám umožňuje nielen vidieť, ale zároveň reguluje aj naše vnútorné biologické hodiny. V prvom rade riadi biologický rytmus v priebehu roka, vďaka čomu napríklad zvieratá môžu včas vymeniť srsť pred nástupom zimy alebo sa začať rozmnožovať tak, aby sa ich mláďatá narodili do obdobia najvhodnejšieho pre prežitie. Svetlo však ovplyvňuje aj naše vnútorné hodiny v priebehu dňa.
Obidva typy biologických rytmov pritom riadi jeden hormón. Volá sa melatonín a je vylučovaný epifýzou (šuškovitou žlazou), čiže malým orgánom, ktorý sa nachádza za čelom, hlboko medzi mozgovými hemisférami.
Tajomstvo spánkového hormónu
Melatonín je pre svoje účinky prezývaný spánkový hormón. Začína sa totiž tvoriť v okamžiku, kedy sa v našom okolí začne znižovať intenzita svetla a jeho úlohou je umožniť nám zaspať hlbokým, regenerujúcim spánkom (má totiž tlmivý vplyv na väčšinu procesov v organizme). Keď začína svitať, slnečné svetlo prenikne do očí, čo je pre epifýzu signál, aby produkciu melatonínu ukončila. Všetky systémy v tele vďaka tomu začnú fungovať naplno, a my sme opäť aktívni a svieži.
Pokiaľ ľudia nie sú po večeroch vystavení umelému svetlu a musia sa spoľahnúť na prirodzené striedanie svetla a tmy, vylučuje ich epifýza v zime viac melatonínu ako v lete. Vynález žiarovky však tento rozdiel do značnej mieri zotrel, takže väčšina ľudí je v zime schopná fungovať prakticky rovnako ako v lete. Výskumy Thomasa Wehra a Raymonda W. Lama avšak ukázali, že pacienti s SAD majú v zime predĺženú sekréciu melatonínu bez ohľadu na to, ako dlho sú vystavení umelému osvetleniu – ako by ich mozog svetlo proste „nevidel“. V porovnaní so zdravými osobami je tak ich hladina melatonínu po celý deň vyššia a oni sa tak nachádzajú v neustálom „útlme“. Melatonín navyše ovplyvňuje aj hypofýzu, riadiaci orgán celej hormonálnej sústavy, a hypotalamus, ktorý rovnako zodpovedá za celý rad základných dejov v tele. Vďaka nedostatku prirodzeného svetla v chladných mesiacoch roka sú tak u nemocných ovplyvnené takmer všetky biochemické deje v organizme.
Môže za to serotonín?
Existuje však aj ďalšia, tzv. serotoninová teória vzniku SAD. Vychádza zo skutočnosti, že u pacientov s SAD je narušená aj tvorba serotonínu, ktorý patrí medzi najdôležitejšie neurotransmitéry, teda látky umožňujúce prenos vzruchov medzi jednotlivými nervovými bunkami. Totiž aj produkcia serotonínu je závislá na intenzite slnečného svitu: ráno je vyššia ako večer a v zime nižšia ako v lete. Osoby s SAD však v zime trpia extrémnym nedostatkom serotonínu, čo spôsobuje mnoho problémov, z nich mnohé zodpovedajú príznakom SAD. Ide najmä o depresiu, únavu, letargiu, problémy s pamäťou a sústredením, spánkové poruchy, ale i zvýšená chuť do jedla, najmä na sladké. Potraviny bohaté na cukry totiž zvyšujú produkciu serotonínu v mozgu.
Ukazuje sa tiež, že najčastejšie používaná liečba SAD, tzv. svetelná terapia, zvyšuje u nemocných nielen hladinu melatonínu, ale i serotonínu.
