Najčastejšie príznaky SAD
Ako spoznáte, či je SAD aj vaším problémom? Pokiaľ navštívite odborníka, urobí vám príslušné diagnostické testy. Sami sa však môžete zorientovať podľa nasledujúceho prehľadu najčastejších príznakov.
Sezónna afektívna porucha sa prejavuje celým množstvom rôznych príznakov, fyzických aj psychických. Všetky pritom majú spoločné to, že sú výrazne sezónneho charakteru: Objavujú sa na jeseň (u ľahších foriem ochorenia v októbri či novembri, u ťažších často už v septembri) a so skracujúcim sa dňom nadobúdajú na intenzite. Najhoršími mesiacmi pre postihnutých väčšinou bývajú január a február, v marci sa začne intenzita problémov znižovať a v apríli alebo máji úplne zmizne. Cez leto tak ľudia trpiaci SAD bývajú úplne bez problémov
Príznaky sa pritom nemusia vyskytovať všetky, zvlášť u ľahších foriem choroby (winter blues) ich môže byť prítomných len pár.
Únava a nedostatok energie
Neustála, všadeprítomná únava, ktorá často znemožňuje normálne fungovanie, je veľmi typický príznak - sťažuje si na ňu prakticky každý človek s SAD. Aj jednoduché všedné úlohy stoja nemocných neuveriteľné úsilie, majú problém vstať ráno z postele, umyť sa, odísť do práce, upratať byt
Zvýšená chuť do jedla
Prakticky každý človek má v zime iné chute ako v lete – zatiaľ čo v teple preferujeme ľahšie pokrmy a zeleninu, v chladných obdobiach skôr dávame prednosť niečomu teplejšiemu a „hustejšiemu“. Lenže u ľudí s ochorením SAD sú zmeny stravovacích preferencií dovedené do extrému. Počas chladných mesiacov ich prenasleduje neustály hlad a ťažko ovládateľná chuť k jedlu, a pritom uprednostňujú nielen tučné a ťažké pokrmy, ale predovšetkým potraviny obsahujúce vysoký podiel cukru. A zatiaľ čo zdravý človek sa po konzumácii väčšieho množstva sladkostí cíti dobre len chvílku a potom sa dostaví únava, u nich je to inak: sacharidy im dodajú veľké množstvo energie, cítia sa vitálni, menej unavení a majú aj lepšiu náladu.
Priberanie na váhe
Pribrať počas zimy dve alebo tri kilá je bežné – jednak dávame prednosť výdatnejším pokrmom, jednak máme obvykle menej pohybu, do toho prídu Vianoce… Lenže u ľudí so SAD to nebývajú dve alebo tri kilá, ale šesť a viac (u winter blues medzi 2 a 6 kg). Niektorý pacienti však dokážu v priebehu zimy pribrať až dvadsať kilogramov! Niektorí sa zvládnu tohto prírastku počas jari a leta zase zbaviť, iným sa to ale darí len čiastočne, a ich hmotnosť tak rok od roku narastá.
Zvýšená potreba spánku
Ďalším typickým znakom ochorenia je abnormálny nárast potreby spánku behom jesenných a zimných mesiacov – u ľudí trpiacich plne rozvinutou formou SAD v priemere o 2,5 hodiny denne, u tých s miernejšou formou, označovanou ako winter blues, o 0,7-1,7 hodiny denne. Typický je tiež veľký problém s ranným prebúdzaním či uspávaním v priebehu dňa. Zaujímavé pritom je, že nemalé percento pacientov síce celý deň zápasí s únavou a ospalosťou, ale večer má potom problém vôbec zaspať – nezriedka bývajú hore ešte dlho po polnoci, čo ranné prebúdzanie ešte viacej sťažuje.
Pokles záujmu o sex a intimitu
Ľuďom trpiacim s SAD sa abnormálne často rozpadajú partnerské vzťahy, pričom jedným z dôvodov je fakt, že v chladných mesiacoch roku trpia značným poklesom záujmu o sex a intimitu, často vrátane akýchkoľvek telesných kontaktov.
Problémy s komunikáciou
Ľudia trpiaci SAD bývajú ťažko „čitateľní“ aj pre svojich priateľov. Jedným z typických znakov tejto choroby je totiž i nechuť k akýmkoľvek kontaktom v priebehu chladných mesiacov roku. Z veselých a spoločenských osôb sa tak s príchodom jesene stávajú „jazvece“, ktorí sa vyhýbajú svojim priateľom, odmietajú chodiť do spoločnosti a často mávajú dokonca problém zdvihnúť telefón. Tým samozrejme trpia všetky druhy vzťahov – partnerské, rodinné, priateľské i pracovné. U ľudí, ktorí potrebujú komunikovať v rámci zamestnania (obchodníci, učitelia…) potom tento príznak často znamená takmer katastrofu.
Útlm myslenia
SAD so sebou prináša aj určitý útlm v myšlienkových procesoch a problémy s koncentráciou. Aj veľmi inteligentný ľudia potom môžu byť akoby spomalení, nedokážu sa sústrediť a myslieť jasne, zhoršuje sa im pamäť a majú problém s riešením aj úplne banálnych úloh. Aj tento problém často spôsobuje problémy v zamestnaní, u študentov potom v zimných mesiacoch pravidelne dochádza k zhoršovaniu prospechu.
Depresia a iné zmeny nálad
Aj keď sa SAD často prezýva „zimná depresia“, v skutočnosti sa však práve zmeny nálad u mnohých pacientov vôbec nevyskytujú. Pokiaľ sú však prítomné, znamená to veľké sťaženie už tak neľahkej situácie. Nejde pritom len o smútok, ako si mnohí ľudia myslia. Zvlášť u ľahších foriem depresie smútok vôbec nemusí byť prítomný – skôr ide o stav, kedy postihnutého nič neteší, aktivity, ktoré mu predtým prinášali radosť, ho nebavia, uzatvára sa do seba, do všetkého sa musí nútiť a v práci a doma funguje automaticky, úplne bez záujmu. U ťažších foriem depresie sa však okrem smútku dostavujú aj ďalšie nepríjemné emócie, ktoré často vychádzajú zo skresleného vnímania reality: neustály pocit viny, presvedčenie, že je absolútne zlý, nemožný, neschopný, že by jeho blízkym bolo lepšie, keby na svete nebol, že sa proti nemu všetko sprisahalo, že svet je zlé miesto, kde ho už nikdy nič dobré nestretne… Práve pocity viny sú pritom u SAD veľmi časté. Keď totiž nemocný prestáva zvládať zamestnanie, rodinné vzťahy a domácnosť a ostatní ho obviňujú z lenivosti a zlých úmyslov, je veľmi ľahké prepadnúť pocitu, že nestojí vôbec za nič. Veľmi ťažké depresie môžu potom vyvrcholiť aj pokusom o samovraždu (pri SAD síce nie sú samovraždy tak často ako u klasickej depresie, napriek tomu k nim ale vo výnimočných prípadoch prichádza).
SAD však môžu sprevádzať aj iné poruchy nálad, napríklad úzkosť, podráždenie či nervozita.
Zdravotné problémy
Súvislosť SAD a telesných problémov nie je doteraz spoľahlivo vedecky objasnená, napriek tomu sa u mnohých nemocných na jeseň a v zime vyskytuje mnoho fyzických príznakov. Typické sú bolesti chrbta, šije, ramien a hlavy, u detí potom boľavé bruško. Chronická depresia tiež často vedie k úbytku bielych krviniek, čo sa môže prejaviť poruchami imunity a s tým súvisiacimi dlhými sériami viróz a nachladnutí.
Zhoršenie premenstruačného syndrómu
Premenstruačným syndrómom (PMS) nazývame problémy, ktoré sa u žien v plodnom veku vyskytujú v poslednom týždni pred nástupom menštruačného krvácania. Môžu byť fyzického charakteru, napríklad bolesti hlavy a podbrušku, zvýšená chuť do jedla či zadržovanie vody spôsobujúce opuchy, výrazné sú však najmä psychické príznaky, najmä podráždenosť až agresivita. U mnoho žien, ktoré PMS trpia, pritom dochádza k výraznému zhoršeniu v priebehu jesene a zimy. Väčšina pacientiek s SAD naopak uvádza že sa u nich symptómy tejto choroby v poslednom týždni pred menštruáciou výrazne zhoršujú.
